Charles Cooper nemá rád sladkosti

7. května 2012 v 10:04 | Coralin |  Na témy týždňa

Charles Cooper bol človek závislý na pravidelnosti. Celý jeho deň bol dopredu naplánovaný - o 6:30 ráno vstávať, 30 minút cvičenia, o 8:00 raňajky až do deviatej. Do 12:00 pracoval vo svojej pracovni, potom mal hodinový pauzu na obed, potom sa zase vrátil do pracovne a pracoval až do štvrtej. Vtedy sa išiel precvičiť a potom si ľahol na gauč ku televízii, aby si pozrel jednu epizódu svojho obľúbeného seriálu. Medzitým ešte nakričal na sekretárku, pretože jeho káva bola studená, a na záhradníka, pretože nič nerobil, a tiež na upratovačku, pretože na jeho knižnici bol prach. O šiestej mal večeru. Po večeri si dal siestu a potom si vyhradil celú jednu hodinu na čítanie kníh a písanie listov známym z ďaleka. O desiatej večer išiel spať. Ako vidíte, celý jeho deň bol dopredu naplánovaný a ak by sa niečo pokazilo, bol by stratený. Inak to nebolo ani na jeho skvostné, päťdesiate narodeniny. Celý tento deň sa na neho jeho personál usmieval a snažil sa mu vo všetkom vyhovieť, aj keď by ho už väčšina z nich videla vystretého v rakve. S jeho životným štýlom to ale asi ešte bude trvať.

Deň jeho narodenín prebiehal rovnako ako všetky ostatné. Samozrejme, mohol by si vziať dovolenku, ale keďže nemal čo iné robiť, tento deň si odpracoval ako všetkých 365 alebo 366 dní v roku. Pretože nemal rodinu, takmer nikto mu negratuloval, ale on sa nesťažoval. O šiestej si sadol za stôl a vychutnával si večeru. Tá bola ale príliš studená a mäso bolo strašne gumové, čo musel ihneď kuchárke vyhodiť na oči. Keď mu odniesli druhé jedlo, netrpezlivo čakal na dezert. Onedlho pred ním stál jeden malý tanier, na ktorom boli dva cukríky. Nadvihol obočie.
-Čo to má byť?! Toto je dezert?!- nahnevane vykríkol a vbehol do kuchyne. -Mám vás prepustiť, kuchárka?!-
Ale kuchyňa bola prázdna. Všetko bolo ako vždy čisté a upravené. Ale kuchárky nikde. Zamračil sa a vrátil sa k stolu. Chvíľu sa len tak prechádzal po jedálni a čakal, kedy sa kuchárka vráti, aby jej mohol vynadať - v tomto bol naozajstný pedant - ale jej nikde nebolo. Keď ho čakanie začalo otravovať, z trucu si zobral jeden cukrík. Zdalo sa mu, že má nejakú zvláštnu chuť. Vlastne... Vôbec nechutil ako cukrík. Rozšírili sa mu zrenice a odrazu mu prišli zle. Musel sa posadiť a za niekoľko minút už ležal na stole. Mŕtvy.

Vtom sa objavila kuchárka. Oprela sa o zárubňu dverí a chvíľu si obzerala mŕtvolu na stole. Potom sa usmiala a z taniera si zobrala zvyšný cukrík. Rozbalila ho a pokojne ho prehltla. Mal prekrásnu, jemnú karamelovú chuť.

-Už je to hotové?- opýtal sa jej záhradník, keď vychádzala z domu.
-Je tuhý ako ľad, to ti prisahám.- odvetila a usmiala sa. Nechala jeho a upratovačku, aby sa o neho postarali a nastúpila do auta. A celú cestu premýšľala, aká irónia je to, že ho zabila neškodne vyzerajúca... sladkosť.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Awaran Awaran | Web | 8. května 2012 v 12:49 | Reagovat

ÁÁÁÁ!!! Ty ses vrátila..hurááá..!!! :DDD
Mno, takže za prvné: zajímavý článek...:)
koukám, že cooper je te´d hodně  rozšířený příjmení..:D
mno za druhé..evanesce...ááách..:DDD
a za třetí..kde máš ted sb? :D
za čtvrté: neodstranila si me? JÁ sem chodím každý den ;)

2 Awaran Awaran | Web | 8. května 2012 v 13:52 | Reagovat

V pohodě, děkuju za odpověď..:DD

3 Eruvië Eruvië | Web | 13. května 2012 v 15:21 | Reagovat

Přestávám jíst sladké :) Pěkný článek :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama