
Asi som na tom už naozaj zle, ked ma prechtračil pes. A to tá moja nie je zas až taký génius. To viete, ako vždy som s ňou bola na prechádzke do blízkeho lesíka a ked sme sa vracali, ani neviem ako, odrazu jej spadol obojok a len čo zacítila slobodu, rozbehla sa do lesa a ja som ju stratila. Super. Užasné. Pes sa mi stratí uprostred lesa. Rozbehnem sa domov po šunku (za tú by urobila čokoľvek :D) a idem ju hľadať. Dvadsať minúť bežím po lese a snažím sa ju nájsť. Nič. Celá unavená sa vrátim domov s vedomím, že sa snád sama vráti, a všimnem si, že som zabudla zatvoriť dvere. Strčím hlavu dnu a ona mi tam normálne sedí na gauči, spokojne sa oblizuje a vrtí chvostom. :D Neskutočný to pes. :D Nasadím jej vodítko a zavriem ju späť do voliéry a hodí jej šunku, takže sa spokojne vyvaľuje v búde, žerie šunku a hľadí na mňa tým svojím šťastným psým pohľadom. Ano, skutočne máme jedinečného psa.
Jedna pekná pesnička od Kerli, na ktorú som prednedávnom narazila :)





































