Dáma v čiernom

11. prosince 2011 v 23:47 | Coralin |  Na témy týždňa
Tumblr_lvxenxwx0i1r1opp9o1_500_large


Svet ako jeden veľký maškarný bál- každý má masku prilepenú na čele a nie vždy je vidieť, kto sa skrýva pod ňou...



Do obrovskej tanečnej sály vstúpil urodzený muž. Všetky pohľady sa na neho razom upreli a šum utíchol. Hector uznal, že na usporiadateľa tohto plesu je trochu neslušné prísť neskôr, ale považoval to za úplne bezvýznamné. Kývol kapele, aby konečne hrala. Hudobníci sa spamätali a čoskoro sa sálou rozniesla clivá melódia huslí. Jeho krok ani nezaváhal, keď prešiel odo dverí ku hlúčiku svojich priateľov a príbuzných. O chvíľu sa hostia zase rozprávali a v miestnosti nastal prijateľný hluk. Zastavil sa pri ňom mladý sluha s podnosom, na ktorom boli tie najrozličnejšie masky, no Hector sa na nich ani nepozrel.
-Ďakujem, no nepotrebujem masku.- slušne ho Hector odmietol.
-Ale pane...- chcel začať sluha, no Hector ho gestom ruky poslal preč a pozdravil sa s Luciom, jeho bratrancom a zároveň najlepším priateľom.
-Ako sa ti darí, Hector?- spýtal sa ho Lucio.
-Ako vždy, Lucio. Ale čo robíš ty? A ako sa má Silvia?- zaujímal sa Hector. Silvia bola Luciova manželka, ktorá síce oplývala krásou, no nie slušným verejným vystupovaním. Hovorilo sa o nej, že pochádza zo zlej, chudobnej rodiny a ani jej matka nemá práve najslušnejšie povolanie.
-Ďakujem, skvelo.- Lucio začal svoj dlhý, trochu nudný monológ; Hector sa síce tváril, že ho počúva, no očkom pokukoval po tanečníkoch, tancujúcich obďaleč a bohato oblečených dámach, ktoré sa spolu rozprávali blízko neho. Odrazu na sebe pocítil niečí pohľad. Zvrtol sa, no všade okolo boli iba vznešeno oblečení ľudia zamestnaní svojou zábavou- nikde nebol nikto podozrivý. Nervózne si pošúchal obrovský prsteň na ruke. Znova sa otočil ku Luciovi a dal sa s ním do pokojného rozhovoru, keď tu zase pocítil, že ho niekto sleduje. Tentoraz si už všimol zvláštnu dámu oblečenú celú v čiernom. Na tvári mala masku, ozdobenú čiernym perím, a po okrajoch sa leskla ako vodná hladina v slnečnom svite. Hector z nej nedokázal spustiť oči- oproti nej vyzerali všetky ženy okolo ako hlúpe husi.
-Ospravedlň ma, Lucio.- povedal, ani sa na neho nepozrel, a vydal sa za tajomnou dámou. Snažil sa ju dohoniť, no do cesty sa mu vždy votrel hlúčik nejakých hostí a chvíľu mu trvalo, než sa z neho vymotal. Napriek tomu ho dáma v čiernom vždy počkala neďaleko, no nikdy nie dosť blízko, aby si ju mohol lepšie obzrieť. Všimol si, že na tvári jej svieti úsmev, asi sa jej páčila táto hra na mačku a myš. Aj Hectorovi sa páčila, poháňala ho zvedavosť, kto sa asi skrýva pod maskou, a bol rozhodnutý to zistiť. Bolo by to určite ľahšie, keby sa ho nesnažili zdržať všetky dámy, na ktoré natrafil, a nesnažili sa nadviazať s ním rozhovor. Hector sa snažil nestratiť pozíciu dobrého hostiteľa, no aj sa ponáhľal za neznámou dámou, takže rozhovor prebiehal asi takto:
-Prekrásny bál, sir.-
-Ďakujem Vám, som rád, že sa vám páči.-
Alebo:
-Vyzeráte skvelo, pane.-
-Veľmi pekne Vám ďakujem, no nie je to nič oproti vám. Ste ozdobou tohto plesu!-
A už prášil ďalej.
Viac-menej sa mu aj darilo, pretože sa dopracoval až ku koncu sály, kde sa nachádzali obrovské dvere do záhrady, starostlivo udržiavanej jeho rodinou už desiatky rokov. Práve tu ho podivná diva viedla. Predtým ju nevedel dohoniť, no teraz sa mu zdalo, že už spomaľuje, až zastala úplne. Hector zastal niekoľko metrov pred ňou, držal si menší odstup.
-Zdravím, slečna.- zdvorilo ju pozdravil. Ona sa na neho iba usmiala a vystrúhala slušný pukerlík.
-Môžem sa Vás opýtať na meno?- skúsil to.
Kráska sa iba usmievala ako anjel a čakala, kedy pristúpi bližšie. Podišiel ku nej niekoľko krokov, no ona sa ešte stále ani nepohla. Tak ku nej prišiel celkom blízko. Bolo mu ľúto, že si ju nestihol obzrieť v jasnom svetle v sále, lebo takto za tmy unikala väčšina jej krásy preč.
No aj tá troška stačila, aby ho úplne očarila. Naklonila sa ku nemu a on inštinktívne urobil to isté. Tváre mali iba pár centimetrov od seba. Nakoniec sa Hector odvážil prekonať aj tie bezvýznamné centimetre a dotkol sa perami jej úst. V tom istom momente ona zdvihla jednu svoju ruku navlečenú v rukavici, prstami ho od seba odtlačila a oprela ho o stenu. Hector si ani neuvedomoval, čo sa deje- zaregistroval iba superrýchly pohyb jej druhej ruky, keďže jednu mu ešte stále držala na ústach, ako niečo vyťahuje zo záhybov jej šiat a vzápätí mal v tele zabodnutú dýku. Ruku posunula tak, aby mu dlaňou zakrývala ústa, no ani nemusela- Hector nevydal od prekvapenia ani hláska. Na zem stiekla krv. Keď vrahyňa zacítila, že už prestal šklbať, potichu ho spustila na zem a z krku mu strhla retiazku so zvláštnym príveskom. Potom mu z prsta stiahla zbytočne veľký prsteň a vytratila sa pod rúškom noci...
-----
Svetlá sa rozsvietili a publikom nadšene tlieskalo. Po chvíľke už bolo celé divadlo na nohách a burácalo ako stádo slonov. Jednotliví herci prichádzali na javisko a klaňali sa im. Diváci boli vo vytržení a aj herci sa spokojne usmievali. Aby aj nie- toto bolo to najúspešnejšie predstavenie vôbec.
Potlesk neutíchal, ani keď na javisko neprišiel Peter Cornwood, ktorý hral Hectora, a ešte sa vystupňoval, keď sa ku nemu pridala dáma v čiernom. Jej predstaviteľka si ani tu nedala dole čiernu škrabošku, aj keď diváci boli zvedaví, ako vyzerá pod ňou. Šťastne sa usmievala a úsmev jej nezmizol ani keď bola vo svojej šatni pred zrkadlom. Masku si dala dole a rozpustila si dlhé, čierne vlasy, ktoré boli predtým zapletené do zložitého drdola. Odrazu sa zo zrkadla usmievala úplne iná osoba.

Niekedy sme aj my ako takí herci v divadle. Nasadzujeme na seba rôzne masky z rôznych dôvodov. Niekedy nás tieto masky dokážu pohltiť, až sa staneme niekým, kým v skutočnosti nie sme; a musíme si klásť otázku KTO vlastne sme.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 K. K. | 12. prosince 2011 v 4:41 | Reagovat

ahoj, můžu tě poprosit o ozdobu ? Zabere to jen pár vteřin a moc mi to pomůže...
http://vanocni.datart.cz/kristyna-n--si-preje-smartphone-nokia/
Děkuju moc, a sorry za reklamu... :)

2 Liliann♥ Liliann♥ | Web | 13. prosince 2011 v 16:44 | Reagovat

nádherně napsané.. bože, proč něco takovýho nenapadne taky mě :(

3 Netka* Netka* | Web | 20. prosince 2011 v 15:31 | Reagovat

Byla by jsi tak hodná a pomohla mi?
Hlasuj tady:
http://smoke-dreamer.blog.cz/1112/christmas-sonp
pro SHAKE UP CHRISTMAS (v anketě: číslo 1)
Mockrát děkuju :) A za pomoc dostaneš ode mě reklamu na měsíc zadarmo na mém blogu ;). Stačí pak jen napsat :).
Netka*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama